S pokrom na cestách - Lugano/Campione

    • yegon
      yegon
      Bronz
      Registrace: 23.02.2012 Příspěvky: 3,048
      V tomto meste sa nedávno uskutočnil turnaj EPT, ja som tu bol ešte v roku 2010 na turnaji série EMOP - jedna z najpríjemnejších pokrových destinácií. Dúfam, že sa tu budú konať aj ďalšie väčšie turnaje - rád by som sa tam ešte vrátil, Švajčiarsko je krásne a nie je ďaleko.

      -----------------------------------------------------------

      Na EMOP do Lugana som sa celkom tešil, jednak som plánoval ísť s celou rodinou, mali sme ísť autom a zastaviť sa cestou na niekoľkých zaujímavých miestach a navyše sa turnaja malo zúčastniť viacero Slovákov Masuronike, Hocikto a ešte jeden týpek, ktorého online meno nepoznám – Tóno ( 2012: teraz už je známejší ako aktuálny víťaz ME IPT Nová Gorica :) ).

      Nakoniec som kvôli mnohým komplikáciám zahŕňajúcim napríklad dedičovu chorobu, koňa, ktorý pristúpil moju ženu, a hlavne toto



      do Švajčiarska šiel sám, ale ďalších veľkolepých zážitkov som sa neplánoval vzdať. Na 900km dlhú cestu som vyrazil skoro ráno a plánovane som sa zastavil oddýchnuť si pri Salzburgu návštevou Hitlerovho horského sídla „Orlie hniezdo“ – kamenného domu postaveného na 1800m vysokom vrcholci hory. Dom, ktorý účinkoval aj vo viacerých filmoch o nacistoch dnes slúži ako reštaurácia, dostať sa doň je možné špeciálnym autobusom po horskej ceste s krásnym výhľadom na okolie. Z plošiny kam premáva autobus je vstup do 120m dlhého tunela, ktorý vedie k výťahu končiacemu o 120m vyššie priamo v dome.




      Napriek tomu, že bolo daždivé počasie a vrcholec hory bol väčšinu času v oblakoch bol to veľmi pekný výlet a sem tam bolo vidieť, že za krásneho počasia musí byť výhľad (údajne dovidieť až 200km ďaleko) neuveriteľný. Okolitá príroda je super, určite sa ešte do tejto oblasti vyberiem, rád by som videl národný park Berchtesgaden a okolie jazera Koenigssee atď (2012: bol som tam minulý rok a Koenigssee je super, oplatí sa tam skočiť na 3-4 dni na výlet, všetko je tam pekne pokope).

      Oddýchnutý som vyrazil ďalej smer Švajčiarsko, cesta do Lugana bola príjmená, nekonečné množstvo dlhých tunelov a super výhľad na hory všade naokolo. Trošku ma zamrazilo keď ma colníci odstavili, dôkladne prehľadali, zobrali mi moje balla fake Breitlingy a šli ich preveriť do počítača, zrejme či nie sú kradnuté. Našťastie mi všetko vrátili a pustili ma ďalej. Jeden colník mi ešte milo vysvetlil, že áno, budem potrebovať diaľničnú známku a nie, známka na kratšie obdobie ako rok neexistuje – nice move.

      Do Lugana som dorazil pred zotmením a ubytoval som sa vo veľmi príjemnom Parkhoteli Continental (btw. majú vynikajúce matrace – jeden z mála hotelov kde som sa dobre vyspal). Hneď vedľa hotela je park, v ktorom som si bol zabehať, spoločnosť mi robili srnky, ktoré tam chovajú. Hotel je umiestnený blízko všetkého, takže do mesta a k jazeru som vyrážal väčšinou peši.

      Kasíno Campione, v ktorom sa konali turnaje je neskutočne škaredá budova v talianskej enkláve na druhom brehu jazera.



      Počas víkendu som hral 1000E main event a 200E turbo side event. Ďalší 500E side event som nestihol kvôli dlhej túre, na ktorú som sa ten deň vybral. Prvé, čo človeku padlo v kasíne do očí je, že kopec Talianov vyzeralo ako keby práve vystúpili z filmu o Fantozzim, malí – tuční – smiešni - s plešionu a zbytkami vlasov zviazanými do copíku. Ich hra väčšinou tiež pripomínala „pana účetního“.

      Keď som videl kopce v okolí jazera dúfal som, že si užijem aj nejakú turistiku, ale predpoveď hlásila škaredé počasie počas celého víkendu. V sobotu ráno však svietilo slniečko a ja som si 90% pravdepodobnosť dažďa skonvertoval na 10% pravdepodobnosť pekného počasia a usúdil som, že keď to stačí isildurovi na allin bluff za 100k USD tak 10% musí byť dosť dobré aj pre mňa.

      Cesta viedla najprv mestom a parkom



      k lanovke/zubačke na Monte Bré, odtiaľ do sympatickej dedinky



      a potom niekoľko hodín stále strmo hore na 1500m vysoký kopec Monte Boglia – myslím že už v Taliansku. Túru som si užil, výhľad bol krásny a pršalo len asi hodinku, takže super deň.



      Dokonca som bol natoľko nadšený, že som po návrate do dedinky pri Monte Bré ohrdol jednoduchšou cestou k lanovke a vystúpal som po schodoch späť na vrchol Monte Bré. Priznávam, že som to moc neodhadol – napočítal som cez 400 schodov – chvíľami som mal pocit, že som kung-fu panda. Navyše tie schody mali rôzne dĺžky, takže človek napríklad chvíľu stúpa hore stále tou istou nohou, celkom únavné.

      Do hotela som sa nakoniec ale nejako doplazil. Túru som našiel na webe a tu došlo k drobnému pochybeniu z mojej strany – samozrejme som očakával, že časové údaje o dĺžke trás sú tu rovnako off ako u nás (rozumej treba deliť dvomi) tak som si vybral 6hodinovú prechádzku s tým, že to zvládnem tak za 4 hodiny. Prekvapujúco údaje boli presné a ja som sa vrátil po 6tich hodinách a 32 kilometroch rozbitý na kašu a mokrý ako myš – ale stálo to za to.

      Ďalší deň som bol obzrieť blízke mestečko Bellinzona, v ktorom sú postavené 3 hrady.




      Táto časť Švajčiarska je taliansky hovoriaca – mal som veľmi smutné skóre čo sa týka voľby jazyka. Skoro nikdy som netrafil, keď som sa niekomu prihovoril po nemecky odpovedal mi po anglicky a naopak, prípadne mlel po taliansky a ja som len kombinoval mne známe príbuzné jazyky a snažil sa dekódovať o čo ide. Korunu tomu ale nasadila rodinka, ktorú som stretol práve na hrade v Bellinzone. Otec šiel s dvomi asi 7-8 ročnými dcérami a kus za nimi kráčala matka. Otec kázal deťom po nemecky nech sa držia pri ňom, jedno dieťa sa otočilo a začalo kričať na mamu po francúzsky, že sú tu a mama mu odpovedala po anglicky, že už ide.

      Cestu z Lugana domov som mal naplánovanú južnou stranou cez Taliansko a Slovinsko opäť so zaujímavými zastávkami. Touto stranou to bolo dlhšie tak som vyrazil skoro ráno, Anton ktorému sa nechcelo čakať ďalší deň na lietadlo šiel so mnou. Najprv sme sa vybrali do Maranella, kde som mal dohodnutú jazdu na Ferrari po meste.



      Jazdil som na F430, bol to super zážitok, radil som páčkami pod volantom ale myslím že nad 4-ku som sa ani nedostal, snažil som sa motor točiť a užívať si ten krásny zvuk. Pri nízkych otáčkach znel motor ako do seba narážajúce hrnce ale keď som pridal plyn, tak sa ozvalo neskutočné burácanie - nádherný zvuk, to pravé orechové ma ale čakalo o ďalších 3000 otáčok vyššie – burácanie sa zmenilo na zvuk veľmi podobný F1-ke a auto úplne vystrelilo dopredu. 10 minútová jazda po Maranelle uplynula veľmi rýchlo ale budem na ňu ešte dlho spomínať.



      Rozhodne doporučujem každému – za tých 60EUR to určite stojí, netreba to ani vopred organizovať stačí ísť k múzeu Ferrari (Galleria Ferrari) – pred ním postávajú dievčence, ktoré lákajú návštevníkov na jazdy.



      V múzeu som sa beznádejne zaľúbil do novej Italie, niekto by ma mal naučiť poriadne hrať poker lebo na ňu budem šetriť veľmi veľmi dlho.



      Z Maranella sme sa vybrali ďalej, zastavili sme sa ešte v Benátkach, vystihli sme krásne teplé počasie. Benátky sú pekné, ale chcelo by to vidieť ich keď tam nie je toľko ľudí, lebo tie davy človeku po chvíli začnú liezť na nervy. Z parkovacieho domu sme sa previezli lodným busom na námestie San Marco,





      pozreli sme katedrálu a premotali sa uličkami naspať k autu – ani sme si nevšimli ako ale strávili sme tu skoro 4 hodiny.




      Potom už rovnou čiarou domov. Výlet to bol pekný, škoda že pokrovo sa nedarilo, turnaje hralo veľa talianov, čo jednak oslabolvalo silu štartového poľa a zvyšovalo prizepool – super kombinácia len ju využiť – možno nabudúce.





      Poker

      Na main evente som vyfasoval vynikajúci stôl s 3 talianmi a 3 ženami, mal som tam jedného človeka čo vedel čo robí a ten sedel po mojej pravej ruke. Odohral som v podstate len 2 také väčšie hry raz s KQo keď som pred flopom dostal 2 zákazníkov a na K-high drawy flope obaja dorovnali môj valuebet. Stále sme boli dosť deep oproti veľkosti potu, keďže to bol jeden z prvých levelov a začínalo sa so 400BB stackmi. Na blank turne som opäť betoval s tým, že je pravdepodobné, že som vpredu a ak nie tak mi súperi dajú vedieť ...

      Vedieť mi dal týpek po mojej ľavej ruke, menovite raisom, na čo som zareagoval rýchlym zahodením svojich kariet – nh sir.

      Ďalšia veľká ruka bolo KK, opäť 2 zákazníci, na tetu Talianku som mal pozíciu a za mnou bol mladý Fín, ktorý hral agresívne a zdalo sa, že vie kde je sever i keď pred flopom bol veľmi loose a dokázal odcallovať veľkú časť svojho stacku so špekulatívnymi handami. Flop Q96r betujem silno, lebo viem, že ak niekto z nich trafil čokoľvek tak dostanem zaplatené – dovnávajú obaja. Turn 7 a Talianka betuje 2000 do cca 3500 veľkého potu (effective stacky okolo 15k). Teta sa poznala s viacerými hráčmi z kasína a rozhodne to nebolo prvý krát v živote čo hrala poker – jediné čo som o nej zatiaľ vedel bolo, že nerada folduje, nezdala sa mi ale nejako veľmi agresívna. 8T bola možnosť, rovnako ako 2 páry – tu som mal podľa mňa foldnúť, ale povedal som si, že ak má 2 páry, tak na tom nie som až tak zle a sem tam predsa len môže mať Qx. Z omylu ma vyviedol Fín za mnou, ktorý poslal do boja celý svoj stack a Talianka po dlhom krútení dorovnala na čo som samozrejme foldol. Fín ukázal 97 a talianka 67. Myslím, že v tejto hande som zbytočne vyhodil 2000 chipov – zaujímavé, že často keď sa mi slabý hráč snaží presne ukázať svojimi akciami čo má tak to síce pochopím, ale dokážem sám seba presvedčiť, že môže mať aj niečo slabšie čo ešte bijem – som fish.

      Špekulatívne ruky sa už po rastúcich blindoch a mojom klesajúcom stacku nedali hrať, takže som čakal skôr na resteal spoty čo bol ale dosť problém, lebo Taliani uznávajú len slovo call a pred flopom sa moc neraisovalo. Našťastie ma pár krát vytrhol z biedy mladý Fín ktorý aj raisoval a dovolil mi tak poslať mu plnú a zobrať dead money. Dostal som sa späť takmer na štartovný stack ale opäť som poprehrával zopár menších potov štýlom ja raise – 4x call a flop niečo ako 9T6 s flush draw, takže som len poslušne check/foldoval.

      Komická handa sa udiala proti novo prisadenému chlapíkovi, ktorý raisol UTG s 25BB stackom, ja som ho na CO reraisol s QQ na 11xBB, on call a na boarde T84r to tam z prvej poslal čo som samozrejme dorovnal, ukázal AQ a skončilo to runner-runner (9J) splitom.

      Z turnaja som vyletel keď som s 13BB stackom pushoval zo strednej pozície 99 proti UTG open raisu staršieho Taliana (bolo to dosť tesné ale pár krát už raisol, tak som si povedal, že to bude ok). Tetuška na buttone našla QQ a ja som šiel do hotela.

      V turnaji sa najdlhšie udržal Masuronike – do druhého dňa šiel so slušným stackom ale neuflipoval to.

      Okrem Main eventu som hral ešte Turbo 200E turnaj, ktorý bol veľmi zábavný pre masaker, ktorý som tam spôsobil keď som sa najprv hlúpo (???) odhodil na ultrashortstack. Situácia bola nasledovná – teta Talianka pushla z UTG asi 11BB – bol to jej druhý push, prvý krát ukázala AK. Ja na BB nachádzam AJs a hovorím si, že v hre sú už aj antes, že to proste nemôžem foldnúť – teta ukázala opäť AK a udržala.

      Ostali mi 3BB a veľkú časť som rovno postol na SB. Talian na HJ raise, ja na SB call s 92o – otočil AK, v pohode som riverol 2 a zrazu som mal cez 10BB. O 2 ruky neskôr nachádzam na CO 8d9d a posielam plnú, BTN call, BB call – ooooops. BTN otáča JJ, BB ukazuje hrdo KK – easy game, flop nič podstatné ale turn mi dáva gutshot a river ho dopĺňa a ja sa stávam chipleaderom stola s asi 45k chipmi pri average 17k.

      Stôl po tejto mojej produkcii trošku pení - polovica hráčov odisťuje strelné zbrane a druhá volá bezkrkým chlapcom, aby si na mňa počkali v tmavej uličke. Beriem to s humorom a cez výkriky „nine-two ... nine-two“ pána, ktorému som s 92o crackol jeho AK začínam urgentne kradnúť blindy. Turnaj bol turbo s 20 minútovými levelmi – problém bol hlavne to, že v tejto fáze keď sa pushovalo tak ľudia strašne dlho rozmýšľali či dorovnať alebo nie, takže sme odohrali za level tak maximálne 5-10 rúk a blindy nás zversky dobiehali.

      Po ďalšej prestávke keď už som mal ja ako chipleader stola len 10BB som vypadol na 2 rezy, najprv som neustál s 99 proti 5BB pushu od A7o z UTG a hneď v ďalšej hre som dorovnal posledných 5BB pred flopom so 44 a vyletel som proti TT asi 6 miest pred money.
  • 3 odpovědí