S pokrom na cestách - Patagónia, Argentína, Čile

    • yegon
      yegon
      Bronz
      Registrace: 23.02.2012 Příspěvky: 3,048
      Patagónia, Argentína, Čile - 1. časť

      Pokerstars je môj milášik, robia pokrové tours po celom svete a umožňujú tak človeku kvalifikovať sa na zaujímavý turnaj a cestou spoznať ešte zaujímavejšie miesta. V tomto prípade išlo o LAPT Chile vo Vina del Mar. Nejakým zázrakom som sa na turnaj kvalifikoval hneď 3x :) bol to síce iba BI bez ubytovania a cesty ale to nás predsa nemôže zastaviť. Samozrejme kto niekedy videl seriál "Travels to the edge with Art Wolfe" tak vie, že do Južnej Ameriky sa nechodí len tak a že treba zaradiť nejakú epic destináciu, v mojom prípade Torres Del Paine v Patagónii.


      Day 1

      Do Patagónie som sa tešil ako malé dieťa, už týždeň pred cestou som nebol schopný spraviť nič produktívne. Trochu som sa obával cesty, predsa len trasa Bratislava-Viedeň-Madrid-Santiago de Chile-Punta Arenas-Puerto Natales, ktorú sme s mojim spolucestujúcim Nelz0nom (študent a cashgame poker pro, ktorý sa živý tým, čo zarobí bez showdownu) plánovali zvládnuť jedným vrzom sa zdala byť hrozivo dlhá. Cesta nakoniec trvala 35 hodín ale šťastným načasovaním keď sme väčšinu transatlantického letu prespali, sme prekvapivo neboli unavení a vôbec sa neprejavil jetlag (časový posun bol len 4 hodiny).

      Trošku problematickejšie bolo, že hneď prvé lietadlo z Viedne nám meškalo. V Madride sme sa teda presúvali na ďalší let svižným poklusom a i keď my sme to s prehľadom stihli, naša batožina už to šťastie nemala. V Punta Arenas sme teda riešili stratené batohy s borcami, ktorých znalosť angličtiny bola veľmi podobná mojim znalostiam španielčiny (rozumej slovná zásoba leporela).

      Mali sme dohodnutý transfer na autobusovú stanicu ale akosi sa neobjavil – zrejme tiež dôsledok jazykovej bariéry. Po neúspešných pokusoch komunikovať v tejto veci s hotelom emailami v angličtine (nebol som schopný dekódovať ich odpovede vyprodukované google translatorom) som sa totiž rozhodol dopisovať si s nimi po španielsky, čo zrejme nebol najšťastnejší nápad.

      Kým sme posunkovou rečou vyreklamovali stratenú batožinu letisko sa úplne vyprázdnilo (prišli sme posledným letom) a všetky taxíky odišli. Taxislužbe sa nedalo dovolať a nám ostávalo 40 minút do odchodu posledného autobusu do 3 hodiny cesty vzdialeného Puerto Natales, kde sme mali rezervovaný hotel.

      Z kaše nás vytiahol chlapík prenajímajúci autá. Práve zatváral stánok a odviezol nás, inak by sme asi nocovali na letisku. Po krátkej ceste strávenej debatou o futbale a chilských mafiánoch sme sa dostali na autobusovú stanicu a odtiaľ už bez problémov do Puerto Natales do nášho hotela Martín Gusínde. Izba bola sympatická, prístup na net zadarmo a keďže sme museli čakať batožinu na recepcii nám ešte o polnoci zabezpečili na ďalší deň výlet loďou.


      Znak mesta - obrí Leňochod, pozostatky ktorého boli nájdené v neďalekej jaskyni Milodón. Žil pred 10.000 rokmi a bol 2x vyšší než človek.


      Náš hotel

      Náš prvý deň na konci sveta sme teda strávili plavbou patagónskymi fjordmi k ľadovcom Serrano a Balmaceda v najväčšom chilskom národnom parku Bernarda O’Higginsa. Spočiatku sme mali veľmi pekné počasie a plavba bola príjemná so zaujímavým výkladom. Zastavili sme sa pri Skale kormoránov, plavili sme sa popri Útese Kondorov, dokonca sme jedného i videli krúžiť vo výške, bohužiaľ foto nestojí za veľa.


      Skala Kormoránov


      Útes Kondorov

      Vtedy začalo aj mrholiť ale hlavne riadne fúkať a na ďalšom úseku cesty až k ľadovcu Serrano sme sa predierali cez dosť vysoké vlny, loď nám hádzalo tak, že už som sa začínal obzerať po sáčkoch či iných vhodných ochranných pomôckach. Našťastie tesne pred dosiahnutím kritického bodu sme pristáli.

      Popri malom ľadovcovom jazierku sme sa vybrali k ľadovcu Serrano, bol som prekvapený rôznorodosťou flóry, zaujímavé bolo hlavne to, že stromy a kríky síce vyzerali z diaľky ako ihličnany u nás, boli to však všetko listnaté stromy s malými tvrdými lístkami.





      Po nalodení sme sa cestou späť (našťastie už po kľudnej hladine) zastavili pri ľadovci Balmaceda, ktorý je divácky atraktívny vďaka kontrastu rôznofarebných skál a ľadových jazykov.



      Na lodi nám servírovali Whisky a Pisco Sour s tisícročným ľadom s ľadovca Serrano a zastavili sme sa i na farme, kde nás nakŕmili typicky chilským jedlom – nad ohňom opečenou ovcou.



      Po príjemne strávenom dni sme sa vrátili späť do Puerto Natales a keďže batožina zatiaľ nedorazila objednali sme si na ďalší deň výlet do Argentíny k Lago Argentino a Ľadovcu Perito Moreno.


      Day 2

      Cesta k ľadovcu autobusom bola nekonečná, celý čas sme šli pampou – jednotvárnou krajinou –hnedočervená hlina, sem tam trs trávy alebo nejaký kríček. Jediné spestrenie bola hraničná kontrola – na colnici totiž mali vyvesené western style WANTED letáky ponúkajúce peňažné odmeny za hľadaných zločincov :) .

      Tesne pred cieľom sme sa zastavili v sympatickom modernom mestečku Calafate plnom turistov. V Chile aj Argentíne zdá sa pojem odchytu túlavých psov nepoznajú, všade po mestách sa voľne pohybujú psy aj pomerne veľkého vzrastu a nikto sa nad tým nepozastavuje. Nestretli sme sa s nijakými prejavmi agresivity, nebijú sa ani medzi sebou a rozhodne neútočia na ľudí. Práve v Calafate som mal zaujímavé stretnutie tohto druhu, keď som sa rozhodol dať si v parčíku bagetu. Na to okamžite zareagovalo „zvieratko“ vzhľadu Bernského salašníckeho psa ale s niečím švihnuté, lebo veľkosťou to bol taký chudší Bernardín. Postavil sa ku mne, uprel oči na moju bagetu a čakal čo bude. Pokúšal som sa ho hrdinsky odohnať, ale nereagoval. Počkal si kým dojem bagetu a potom sa vrhol rovno pod kolesá okoloidúceho auta – nie však zo zúfalstva nad mojou neoblomnosťou ale za okolo bežiacim malým psom (pozn. všetko dobre dopadlo - žiadne zvieratá neutrpeli ujmu počas tejto príhody).

      Do národného parku Perito Moreno to už z Calafate nebolo ďaleko a hlavne sme obchytili sprievodkyňu, ktorá nám cestou povedala veľa zaujímavého a dokonca v ľudskej reči. Cesta viedla okolo obrovského jazera Lago Argentino. Vyhliadky pri samotnom ľadovci majú technicky celkom dobre vyriešené, vyvýšené chodníčky dobre schodné i v zime, schopné pojať veľké množstvo ľudí, chrániace okolitú prírodu a hlavne v rozumnej vzdialenosti od ľadovca – keď sa odlamujú veľké kusy môže to byť totiž nebezpečné a údajne tam odštiepené letiace kusy ľadu zabili cez 30 ľudí kým prešli na tento systém.


      Lago Argentino (len maličká časť z neho)



      Na ľadovec a krajinu okolo je krásny výhľad, videli sme niekoľko veľkých kusov ľadu, ktoré sa odtrhli a zrútili do vody, o zážitky tam núdza nie je. Z času na čas posúvajúci sa ľadovec dosiahne až na breh a oddelí od seba dve jazerá, z Lago Argentino voda odteká, takže tam sa hladina udržiava ale v druhom jazere stúpa a tlačí na ľadovec až kým si doň nevyryje otvor. Tým vznikne ľadovcový most, ktorý sa po čase celý zrúti – toto býva vždy najväčšia show v parku.



      Google Maps: http://maps.google.com/maps/ms?hl=en&ie=UTF8&om=1&msa=0&msid=210967706867835658842.0004a0c889edf4c4a9a3a&ll=-50.474823,-73.046637&spn=0.049162,0.13175&t=h&z=14&iwloc=0004a0c9c2e6acc6d3f83

      Ak sa sem niekto chystá doporučujem zdržať sa v Calafate alebo El Chaltén aspoň 3-4 dni a pozrieť si okolie, nablízku je Mt. Fitzroy s peknými turistickými trasami. Predsa len v rámci jednodňového výletu sa to stihnúť nedá.

      Po návrate do Puerto Natales sme sa rozhodli, že noc je ešte mladá a je treba otestovať najjužnejšie položené kasíno na svete. Vybrali sme pol milióna peso z bankomatu a ako správni highrolleri sme napochodovali do kasína stojaceho hneď vedľa nášho hotela. Samozrejme nič rozumné sa tam nehralo len samé automaty. Nemohli sme ale odísť naprázdno, tak sme chvíľu sledovali ako sa to ovláda. Dôchodcovia valili ako draci, ale my sme pokusy o pochopenie princípu hry veľmi rýchlo vzdali a povedali sme si teda, že skúsime random gamble nielen v točení ale aj v stláčaní tlačítok.



      So zahanbením priznávam, že sa nám nepodarilo rozchodiť ani jedinú mašinu, nedokázali sme dokonca ani len vhodiť mincu do automatu alebo vložiť bankovku, proste to tam nechcelo ísť. Keď sa nám minca nakoniec pri x-tom pokuse vhodiť ju do automatu zasekla v otvore, tak sme rezignovali a nenápadne sa vytratili, aby od nás niekto nedajbože nechcel zaplatiť opravu stroja.

      Day 3

      Naša batožina konečne dorazila, doplnili sme teda zásoby a po skvelom obede sme vyrazili autobusom do Torres del Paine. V blízkosti parku sa okolo cesty začali objavovať hojné stáda lám Guanako a pštrosov Nandu – bohužiaľ nemám uspokojivé foto, na to by bolo potrebné ísť prenajatým autom, aby sa človek mohol kdekoľvek zastaviť. Cestou sme stretli aj prvú skupinku krajanov (čo sa malo k nášmu nemalému prekvapeniu tu na konci sveta opakovať každý ďalší deň) troch Čechov, ktorí práve dorazili z Argentíny a plánovali ísť v Torres veľký okruh (takzvaný „O circuit“).

      Vystúpili sme na prvej zástavke v parku (Laguna Amarga), odkiaľ sme sa malým autobusom previezli k hosterii Torres. Cesta viedla aj po visutom moste, kde okolo autobusu ostávalo miesto tak maximálne 2 cm z každej strany.

      Dohodli sme si ubytovanie v refugiu – je to taká ubytovňa so shared izbami po 6 poschodových postelí, na ktorých sa spí v spacákoch. V izbách sú aj uzamykateľné skrinky (visiaci zámok si treba priniesť), v ktorých sa dá uskladniť počas túry nepotrebná výbava. My sme si veľké batohy nechávali odložené na recepcii a behali sme len s malým vakom a foťákmi.


      Naša ubytovňa

      Google Maps: http://maps.google.com/maps/ms?hl=en&ie=UTF8&om=1&msa=0&msid=210967706867835658842.0004a0c889edf4c4a9a3a&ll=-50.989125,-72.975998&spn=0.1945,0.527&t=h&z=12


      Camp Torres

      Na večer sme sa vybrali na prechádzku po okolí, pozrieť kadiaľ ďalší deň pôjdeme. Tu sme prvý krát stretli patagónske líšky, ktoré sa bláznili na lúke pri hoteli, hrali sa ako mačky a z ľudí si zjavne ťažkú hlavu nerobili.





      Na večeri sme stretli skupinku asi desiatich Slovákov, ktorí sa práve vrátili z vyhliadky Torres. To bude cieľ aj našej prvej túry - ďalší deň sa začína to pre čo sme sem prišli.

      to be continued ...
  • 14 odpovědí
    • Paulis1992
      Paulis1992
      Bronz
      Registrace: 02.01.2011 Příspěvky: 3,417

      Výbornej článek
    • Bombarek
      Bombarek
      Bronz
      Registrace: 05.04.2011 Příspěvky: 3,031
      Ten ledovec... To mi vyrazilo dech!

      Můj sen je se podívat na tyhle ledovce a toho jsem měl až husinu (zimovravky, nebo jak se to píše slovensky :D )

      Nádhera :f_love:
    • Paulis1992
      Paulis1992
      Bronz
      Registrace: 02.01.2011 Příspěvky: 3,417
      [quote]Bombarek původně napsal
      Ten ledovec... To mi vyrazilo dech!

      Můj sen je se podívat na tyhle ledovce a toho jsem měl až husinu (zimovravky, nebo jak se to píše slovensky :D )

      Nádhera :f_love: [/quote]

      http://slovnik.azet.sk/pravopis/slovnik-sj/?q=zimomriavky SO CLOSE :)
    • Pepikv
      Pepikv
      Bronz
      Registrace: 30.05.2011 Příspěvky: 5,895
      Budu se opakovat ale zase další super čtení :s_thumbsup:
    • Bombarek
      Bombarek
      Bronz
      Registrace: 05.04.2011 Příspěvky: 3,031
      [quote]Paulis1992 původně napsal
      [SPOILER]
      Bombarek původně napsal
      Ten ledovec... To mi vyrazilo dech!

      Můj sen je se podívat na tyhle ledovce a toho jsem měl až husinu (zimovravky, nebo jak se to píše slovensky :D )

      Nádhera :f_love: [/quote]http://slovnik.azet.sk/pravopis/slovnik-sj/?q=zimomriavky SO CLOSE :)
      No jo no :D Stane se :]
    • Floowwee
      Floowwee
      Bronz
      Registrace: 12.12.2010 Příspěvky: 616
      Super čtení a krásné fotky! Nestačí než jen závidět.... =)
    • yegon
      yegon
      Bronz
      Registrace: 23.02.2012 Příspěvky: 3,048
      Chile Part 2 - Torres del Paine



      Na mape je vidieť kadiaľ sme šli jednotlivé dni, červenou označené chodníky sú tzv. W okruh (lebo to na mape vyzerá ako W). Okrem toho je možné ísť aj veľký okruh červená plus hnedá (ktorú som sčasti hore odrezal) tzv. O okruh ( prekvapujúco sa tak volá lebo na mape vyzerá ako O :) ). W okruh je na 4 až 5 dní, O okruh sa chodí zhruba za 8-10 dní, raz by som ho rád prešiel ale na to treba mať slušnú kondičku, pretože si treba so sebou všetko niesť, na severnej strane je len zopár kempov - určite to ale musí byť skvelý zážitok.

      Prvý deň sme sa teda hneď zrána plní elánu vydali na cestu smer Torres. Rovinka na začiatku cesty bola príjemná, ale veľmi rýchlo sme sa dostali k síce rozumnému ale nekonečnému stúpaniu. Pogratulovali sme si, že sa nepokúšame so sebou trepať veľké batohy a hneď sme si aj obúchali hlavu o zem, že sme predsa len ten malý vak nenaložili ešte ľahšie. Je pravda, že sme asi zbytočne prepálili tempo.

      Ako už býva v prípade ťažších pochodov nemilým zvykom na rozdiel od našich časových údajov na turistických trasách bývajú tie v zahraničí presné, takže výstup k Torres nám skutočne trval avizované 4 hodiny – vlastne trochu viac s prestávkou v Camping Chileno, kde sme stretli párik Slovákov vracajúci sa z Campu Torres.

      V ďalšom kempe sme sa už nezastavovali, šli sme rovno hore k vyhliadke Mirador de Las Torres – OMG tento úsek bol fakt dosť vyčerpávajúci, prudké stúpanie po celý čas a my už sme mali v nohách 3 hodiny neľahkej cesty, čo by aj samo o sebe pre pokrových hráčov na úvod sezóny bohato stačilo. Tak blízko pred cieľom sme sa ale nemienili vzdať a aj keď sme museli oddychovať každých pár minút nejako sme to dotiahli do ITM. Chvalabohu, pohľad na Torres stál za to i keď vrcholce sčasti zakrývali oblaky, myslím že sme ale vystihli ešte veľmi dobré počasie.


      (panoráma – odklik na väčšinu verziu http://images.dragun.sk/chile/torres1.jpg)

      Pred príchodom do Chile som mal taký tajný plán vytiahnuť až do Campu Torres veľké batohy, prespať tam a vybehnúť na mirador ráno ešte za tmy, aby sme mohli odfotiť Torres pri východe slnka. LOL ako sa len človek môže mýliť – neviem si predstaviť šliapať do kempu s 24kilovým batohom. Navyše na urobenie dobrých fotiek treba mať buď veľké šťastie na počasie alebo ostať pod vyhliadkou aspoň 3-4 dni a skúšať každé ráno až kým sa nezadarí zachytiť bezoblačnú oblohu. Na druhej strane môj chabý pokus o foto Monte Almirante Nieto a Torres (vzadu v oblakoch) z refugia dáva tušiť, že za pekného počasia sa tu musia dať spraviť zverské fotky vychádzajúcim slnkom zafarbených kopcov.



      Cesta späť už bola o dosť príjemnejšia – väčšinou z kopca alebo po rovine, ale aj tak sme toho ku koncu už mali naozaj dosť – 8+ hodín chôdze dá bez predchádzajúcej prípravy dosť zabrať. Krásne výhľady ale stoja za to


      (panoráma – odklik na väčšinu verziu http://images.dragun.sk/chile/valley.jpg)

      Už pred túrou sme prehodnotili plány na ďalšie dni. Myšlienku prejsť do ďalšej ubytovne/kempu peši popri Lago Nordenskjold s veľkými batohmi sme zavrhli, kvôli čakaniu na stratenú batožinu sme mali v parku menej času než sme pôvodne plánovali a nestihli by sme vidieť najdôležitejšie atrakcie. Rozhodli sme sa previezť autobusom k jazeru Pehoe a odtiaľ katamaranom do refugia Paine Grande odkiaľ sa dá absolvovať výlet na ľadovcové jazero Lago Grey aj do French Valley.

      Torres sa s nami rozlúčilo neskutočnými oblakmi nad Mte. Almirante Nieto.



      Z katamaranu je dobrý výhľad na asi najkrajšiu horu celého parku Cuernos del Paine (rohy)




      (panoráma – odklik na väčšinu verziu http://images.dragun.sk/chile/grande-cuernos.jpg)

      V Refugiu Paine Grande sme na chodbe stretli Čecha Štěpána, ktorý ako sa neskôr ukázalo bol s nami aj na izbe, cestoval po Chile už niekoľko mesiacov a bol aj v Argentíne okolo Mt. Fitzroy, takže nám dal dobré tipy čo si máme v krajine pozrieť.


      Prístav na Lake Pehoe a Refugio Paine Grande

      Ubytovňa je moderná a čistá - veľmi fajn. Stojí na lúčke hneď pod masívnym Paine Grande, takže ráno som vybehol ešte za tmy odfotiť si túto horu pri východe slnka.



      Na druhý deň sme sa vybrali k ľadovcu Grey popri veľkom jazere Lago Grey. Príjemná prechádzka, zďaleka nie tak fyzicky náročná ako výstup k Torres, hlavne preto že stúpania boli kratšie a striedali sa s rovinkami a klesaniami. Prostredie bolo veľmi pekné, veľkú časť cesty sme mali výhľad na jazero s plávajúcimi ľadovcami. Okolo chodníkov bolo veľa zelene a kvitli kvety.


      Fireflower


      Náprstník červený





      Popri jazere sme sa dostali až k Refugiu Grey. Odtiaľ vedie krátky chodníček k vyhliadke pri malej zátoke plnej plávajúcich odtrhnutých kusov ľadovca.







      Cesta späť bola opäť nekonečná. Napriek nižšej náročnosti predsa len 8 hodín chôdze po ťažkom predchádzajúcom dni človeka rozbije. Ku koncu sme ledva mleli nohami ale zmákli sme to. Ubytovanie vyzeralo povážlivo, refugio bolo takmer plné ale ešte nás niekam uložili a o chvíľu k nám šťastnou zhodou okolností (rigged imo) nasáčkovali aj Štěpána, ktorý sa práve vrátil z túry do French Valley.

      My sme sa tam vybrali ďalšie ráno. I keď sme každý deň mali pekné počasie a nepršalo, tak tento deň bolo úplne exkluzívne, nádherné slnečné počasie, chodník viedol spočiatku viac menej po rovine popod nádherné hory a uprostred zelene. Hladiny jazier boli pokojné a oblaky i kopce sa v nich odrážali ako v zrkadle – raj na zemi.


      Lago Skottberg

      Cesta až po Campamento Italiano bola nenáročná, potom začal chodník trochu stúpať ale stále to bolo v pohode, najhorší mal byť posledný úsek, až tam sme ale neplánovali ísť – znamenalo by to 12 hodinovú túru a to bolo nereálne. Výhľad na údolie je krásny v podstate počas celej cesty. Šli sme ešte asi hodinu a pol nad Taliansky kemp. French valley je obrovské údolie, z ktorého tečie búrlivý potok napájaný ľadovcami. Celé údolie sa ozýva rachotom lavín, ktoré padajú cca každých 5 minút. Pohľadom (a objektívom) je ťažko ich nájsť – na fotke to nie je tak vidieť ale je to naozaj veľký priestor.


      (panoráma – odklik na väčšinu verziu http://images.dragun.sk/chile/french-valley.jpg)

      Samozrejme (ako by to bolo inak) cestou späť sme stretli tri Slovenky a keďže mi ich počet bol podozrivý a spomenul som si na rozprávanie nášho českého spolubývajúceho, tak som sa ich spýtal či neboli aj v Argentíne a nestretli tam Štěpána, čo obv potvrdili – svet je fakt malý :) . Aby nebolo stretnutiam s krajanmi na konci sveta koniec o 20 minút sa nám prihovorili českí dôchodcovia, ktorí sa túlali po Patagónii tiež už niekoľko mesiacov. A potom nech mi niekto hovorí , že sme si vybrali netradičnú dovolenkovú destináciu LOL.


      Výhľad z French Valley


      Pohľad na Cuernos cestou späť z French Valley

      Deň sme zakončili výdatnou večerou a ďalšie ráno sme sa vybrali katamaranom späť do civilizácie, z jazera sa dajú nafotiť pekné zábery Paine Grande a Cuernos a počasie bolo opäť nádherné. Podľa toho čo som čítal pred cestou tak tieto 4 dni tu museli byť unikátna udalosť, lebo tu sa vraj počasie mení radikálne každých 10 minút. Aj Slováci, ktorých sme stretli prvý deň pod Torres hovorili, že tam deň predtým snežilo.

      Z lode sa mi podarilo odfotiť masívnu lavínu - konečne lebo vo French Valley som sa o to pokúšal ale i keď som ich počul desiatky, žiadnu som nezachytil na fotke.



      Z prístavu katamaranu som sa ešte vybral k 20 minút chôdze vzdialenému vodopádu Salto Grande a cestou som si prečítal info tabule o tom ako vznikali okolité kopce. Zaujímalo ma hlavne dvojfarebné zloženie dobre viditeľné napríklad na Cuernos. Tá vrchná tmavá vrstva sú usadeniny z čias keď tu bolo more, pod ne sa niekoľkokrát nainjektovala magma, ktorá zmenila štruktúru usadením a vytvrdila ich tak, že sú odolné voči poveternostným vplyvom, preto vydržali po tom čo sa celé pohoria sformovali.



      Cestou späť do Puerto Natales sme opäť videli stáda lám Guanacos, pštrosov Nandu a na jazere pri ceste i kŕdeľ plameniakov.




      Torres del Paine bol skvelý zážitok. Čakal som niečo úplne iné, ale vlastne ani neviem čo presne som čakal :) . Jedna vec, ktorú som si uvedomoval každý deň bola, že sa tu cítim ako doma a že príroda je neskutočne ukľudňujúca a radosť prinášajúca vec. Človeku je tu naozaj príjemne a k tomu ako bonus možnosť vidieť okolo seba tie neskutočné hory. Nedá sa to opísať - je to super pocit pokoja, pohody a odpočinku i keď sa človek zničí dlhými pochodmi na kašu.

      Tu je ešte zopár fotiek z miest, ktoré by pokojne mohli byť niekde u nás. Prekvapujúco takéto obyčajné miesta patrili medzi tie, kde človek najviac cítil tú pohodu a krásu prírody.


      Hrebeň, po ktorom sme šli hore po French Valley


      Chodník popri Lago Grey


      Chodník a roklina kúsok od Refugio Grey


      Most pri Campamento Chileno


      Chodník pri Campamento Chileno
    • piwmen
      piwmen
      Black Member
      Registrace: 06.07.2011 Příspěvky: 499
      Super čtení a nádherný fotky, hned bych se jel taky podívat :)
    • Cornie4ever
      Cornie4ever
      Hlavní Správce
      Hlavní Správce
      Registrace: 19.04.2009 Příspěvky: 8,225
      Bombarek původně napsal
      Ten ledovec... To mi vyrazilo dech!

      Můj sen je se podívat na tyhle ledovce a toho jsem měl až husinu (zimovravky, nebo jak se to píše slovensky :D )

      Nádhera :f_love:


      +1 ;)
    • Pepikv
      Pepikv
      Bronz
      Registrace: 30.05.2011 Příspěvky: 5,895
      :s_thumbsup: nemám slov. Díky za super čtení
    • yegon
      yegon
      Bronz
      Registrace: 23.02.2012 Příspěvky: 3,048
      Chile Part 3 – Vina del Mar

      Po návrate z Torres sme prespali opäť v hoteli Gusinde. Na druhý deň sa nám ešte podarilo zazmätkovať a zmeškať bus na letisko, takže sme si museli objednať baller privat transport, vďaka ktorému sme našťastie lietadlo v pohode stihli.

      V Santiagu sme si prenajali auto (VW Bora) a vybrali sme sa po drobných problémoch s navigáciou do Vina del Mar. Obávali sme sa, že hotel bez navigácie len tak ľahko nenájdeme, do mesta sme totiž dorazili už po tme a zdalo sa nám obrovské. Rozhodli sme sa dostať nejako do centra a tam zistiť čo ďalej, práve keď sme už chceli začať rozmýšľať nad tým „čo ďalej“ sme prešli okolo nášho hotela a bolo po problémoch.

      Vina del Mar je dosť sešlé mesto, moc sa mi tam nepáčilo i keď počasie bolo krásne, oceán je ale počas celého roka dosť studený a budovy pripomínajú skôr 40 rokov staré socialistické sídlisko než luxusné kúpeľné mesto. Navyše pohyb nočnými ulicami tiež nenavodzuje nejaký extra pocit bezpečia. Jednu vec, ktorú tu ale majú premakanú sú parky, starajú sa o ne denne, sú aj v najchudobnejších štvrtiach a sú nádherné.

      Kasíno bolo kúsok od hotela, registrácia prebehla s drobnými problémami, Nelz0novi nevedeli zameniť peniaze, lebo organizátorom došli doláre a pesami sa BI zaplatiť nedal. Hrali sme deň 1A, Nelz0n to odpálil pomerne skoro, ale sadol si na 3000/6000 cash a hneď v prvej hande keď mu nedovolili počkať na BB a musel postnúť blind flopol s K6s flush, zdoubloval proti jedinému týpkovi na stole, ktorý ho mal covered a mal turnajový BI naspať a $1,2M+ pred sebou na stole (ballin‘). Počas ďalších dní sa mu podarilo ešte niečo pridať a odchádzal na rozdiel odo mňa so slušným profitom.



      Ja som sa držal celkom dobre i keď tesne pred koncom day 1 sa mi zadarilo odbluffovať polovicu stacku do súpera, ktorý checkol back J42r flop s A9o a callol môj bet na turne Q a riveri J s A-high. Do druhého dňa som teda nastupoval s asi 22BB stackom. Mal som celkom aktívny stôl, takže sa čoskoro našlo zopár príležitostí na reshove a držal som sa stále nad 20BB až pokým som neshovol AQ a súper udržal s JJ.

      Ďalší deň sme si zahrali 400USD satelit do 4000USD highroller turnaja, len akosi organizátori zabudli uviesť, že ide o 400USD rebuy satelit a my sme s Nelz0nom mali zamenené peniaze len na 1 bullet. Nelz0n to v dobrej tradícii odpálil pomerne skoro na nejaký cooler - ja som to nitil ako snáď nikdy živote, nechodili karty a ľudia sa bláznili. Našťastie som vždy udržal v situáciách ako: mám K2s so 6BB na bigblinde a SB do mňa shovne QJ. Motal som sa teda stále na shorte. Turnaj hralo dosť ľudí a vyzbieralo sa myslím 24 ticketov.

      Na posledných troch stoloch som mal zhruba average stack, takže som v podstate v pohode mohol docruisovať k ticketu i keď to bolo len asi 10BB. Nepríjemná situácia nastala, keď do mňa týpek, ktorý ma pár dní predtým bluffcatchoval s tým A9 shovol zo skorej pozície a ja som na BB dostával niečo cez 3 ku 1 pot odds ale znamenalo to skoro polovicu môjho stacku. Boli sme 2 miesta pred ticketom a usúdil som, že to už sa za ten orbit, na ktorý by mi po prípadnej prehre ostali chipy porieši a že by som to mal ustáť, takže ak budem mať nejakú ako tak hrateľnú handu tak to dám. Pozriem a vidím K9s a aj keď chlapík tam pobehoval a prisahal na svoju 2 ročnú dcéru, ktorej vytetované meno mi ukazoval na svojej ruke, že má silnú handu a že ho nemusím callovať, že je fakt dobrý, tak som dorovnal. Ukázal JJ ale K na flope znamenalo, že bol vonku a ja už som to ufoldoval až po ticket.

      Highroller hralo okolo 50 ľudí, bolo to niečo ako deep turbo, dostali sme 50k chipov, ale už v treťom leveli bolo ante a leveli boli len 20 minútové. Stôl som mal hrateľný, ľudia tam budovali 400BB poty s TP a podobne, takže som sa držal. Po chvíli som zdoubloval so setom proti esam, potom sa odhodil keď som bluffraisoval flop s gutshotom v 3bet pote proti jedinému hráčovi, o ktorom som si myslel, že je schopný 3betovať light. Prisadili k nám Nacho Barbera a neskôr som si zahral aj s Humbertom Brenesom, ktorý ako som počul hrá veľmi tight, tu hral dosť aktívne ale je pravda, že vždy ukázal dobrú handu, takže zrejme ho len triafalo – a triafalo ho statne lebo za pár minút asi zoštvornásobil stack.

      Môj koniec prišiel zhruba pri 22 ľuďoch keď som s 15BB reshovoval 88 vs MP open od aktívneho hráča a on práve našiel KK, potom už som len poslal posledný 1BB s 45s a bolo vymaľované.

      Okrem pokru sme otestovali vo Vina reštaurácie vrátane luxusnej v kasíne, kde nás naozaj rozmaznávali a nakoniec to zavŕšili skvelým steakom. Pofotili sme slávne kvetinové hodiny, jeden deň sme sa vybrali do susedného Valparaísa, kde sme mali veľký problém nájsť pamiatky a múzeá, ktoré sme chceli vidieť, ale navštívili sme Námorné múzeum a boli sme v dome Pabla Nerudu, čo bola prekvapujúco najviac navštevovaná atrakcia v meste, fakt tam boli zástupy ľudí.


      Kvetinové hodiny vo Vina del Mar


      Dom držiteľa Nobelovej ceny za literatúru Pabla Nerudu vo Valparaise

      Vybrali sme sa aj do asi 50 km vzdialeného San Alfonso del Mar, kde je postavený najväčší bazén na svete. Okolo bazéna sú postavené hotely a rezidenčné apartmány. Bazén je fakt veľký, videli sme na ňom dokonca zopár lodí. Prostredie je krásne, kľudné a pláže sú neskutočné.









      Po skončení nášho pobytu sme vrátili auto na letisku v Santiagu a hor sa domov, cesta prebehla v pohode teta na letisku nás posadila tak, že sme mali miesta na nohy habadej a tentoraz sa nám ani batožina nestratila.

      No bolo to fakt super a dúfam, že sa čoskoro opäť dostanem na podobný výlet. V hlave mi vŕta Nový Zéland.
    • Paulis1992
      Paulis1992
      Bronz
      Registrace: 02.01.2011 Příspěvky: 3,417
      Skvělý post :s_cool:
      Ty lodě v bazénu si nedokážu představit :D Každopádně bych si dokázal představit život v tom hotelu u bazénu :s_love:
    • yegon
      yegon
      Bronz
      Registrace: 23.02.2012 Příspěvky: 3,048
      myslim ze to nebol hotel ale normalne rezidencne apartmany

      taka lepsia verzia panelakov :)
    • yegon
      yegon
      Bronz
      Registrace: 23.02.2012 Příspěvky: 3,048
      zopár videí z Patagónie



      - zverské vlny pri plavbe k ľadovcom
      - ľadovec Perito Moreno v Argentine
      - zábery z prvej túry k vyhliadke Torres
      - cesta busom po superúzkom mostíku ku campu Torres
      - lamy guanacos na cestičke k prístavu katamaránu na Lake Pehoe