S pokrom na cestách - Barcelona

    • yegon
      yegon
      Bronz
      Registrace: 23.02.2012 Příspěvky: 3,048
      EMOP Barcelona


      Španielsku Barcelonu som navštívil už po tretí krát a len som sa utvrdil v tom, že je to jedno z mojich najobľúbenejších miest. Vďaka moru a polohe má vynikajúce podnebie, príjemné jesenné teploty o 10 až 15 stupňov vyššie než u nás a čerstvý vzduch od mora bez prehnanej vlhkosti, ktorý zmierni aj horúčavy v lete je na jeseň ešte príjemnejší. Mesto je veľmi živé, plné turistov a zábavy, obiehaním pamiatok by sa dali stráviť týždne.


      Socha Kryštofa Kolumbusa v prístave

      Tentoraz som mal za parťáka otca a Tomáša (tomm) s Peťou, s ktorými som bol už na Bahamách (na ktoré sa ten lucker už stihol znova kvalifikovať aj pre budúci rok). Okrem toho som plánoval stretnúť sa s Andrejom (LooserSR), ktorý v Barcelone žije.

      Bývali sme v hoteli H10 Marina v peknej štvrti pri olympijskom prístave, pár minút od kasína, ktoré sa nachádza pri mori uprostred sympatickej zóny plnej reštaurácii a barov lemujúcich pobrežie. Veľmi blízko sme mali i pekné barcelonské pláže a nečakané teplo sme využili i na zaplávanie si v mori, s tým sme na konci septembra ani nerátali. Už pri prvej návšteve Barcelony som zistil, že je dobré načasovať si kúpanie radšej mimo víkendu a pondelku, kedy bývajú pláže a more plné neporiadku po parties, ktoré tam prebiehajú po večeroch, takže sme s tým tentoraz problém nemali.

      Čo sa dialo pokrovo som už spomínal, turbo exit z turnaja a len mierne dlhšie ohriatie sa na Side Evente mi dali dostatok času ukázať mesto otcovi.

      V Barcelone sú na dobrej úrovni sightseeing hop-on/hop-off autobusy, ktoré premávajú po dvoch trasách a zastavujú pri väčšine zaujímavých pamiatok, rozhodne sa ich oplatí využiť. Rozumná forma dopravy je aj metro. Taxíky sú drahšie ale v norme, problém je len s absolútnou neznalosťou jazykov u taxikárov a vlastne u Španielov všeobecne. Naozaj som zatiaľ nebol v krajine. kde by úroveň jazykových znalostí bola taká nízka, veď čo si má človek pomyslieť keď má taxikár voziaci turistov z letiska problém rozlíšiť význam slovíčiek „yes“ a „no“. Nikto nereagoval ani na nemčinu či moje chabé pokusy o francúzštinu, tak som to po pár pokusoch vzdal a ukazoval buď miesto na mape, kam chcem ísť alebo adresu napísanú na papieriku. Vysvetliť, že chcem ísť do Hotela H10 taxikárovi, v reči ktorého sa H nevyslovuje je naozaj zaujímavý problém :) .


      Turistické centrum mesta je okolie Las Ramblas, čo je ulica tiahnúca sa od prístavu a sochy Krištofa Kolumbusa po Katalánske námestie, na ulici je vždy more ľudí pohybujúcich sa medzi maliarmi, živými sochami a stánkami predajcov suvenírov, zvierat a kvetov. Las Ramblas je vynikajúce miesto pre štart prehliadok, takže keď sa chystáte do Barcelony doporučujem sa ubytovať niekde v blízkosti.


      Las Ramblas

      Pod Ramblou je prístav, z ktorého je možné si vyraziť na vyhliadkovú plavbu loďou. Ja som ho ale využíval skôr ako inšpiráciu na zamyslenie sa nad tým, koľko EPT turnajov budem musieť vyhrať, aby som si mohol kúpiť niektorú z menších jácht, ktoré tu kotvili. V prístave je i veľké obchodné centrum a hneď za ním 3D kino a veľmi známe Oceánium, ktoré sme navštívili.


      prístav

      V blízkosti je tiež námorné múzeum s výstavou množstva modelov lodí a predmetov súvisiacich s námorníctvom. Mojim snom už odmalička bolo byť námorníkom, takže toto múzeum je pre mňa jedno z najzaujímavejších miest v meste, je v ňom aj originál obrovská loď poháňaná veslami, ku ktorej sa dalo dostať i keď múzeum je sčasti uzavreté kvôli rekonštrukcii. V múzeu bývajú často i ďalšie výstavy, videl som tam predmety z Tutanchamónovej hrobky a výstavu obrazov ruských maliarov.


      Galeje?


      Ponorka pred námorným múzeom

      Zhruba uprostred Las Rambly je obrovská tržnica, bohužiaľ keď som sa pred odchodom rozkýval si ju ísť odfotiť bola práve zavretá. Počas prevádzky je to neskutočný pohľad, množstvo krásne vystaveného ovocia a zeleniny ale najmä morských potvor a rýb je neuveriteľné.

      O pár ulíc na východ od Rambly začína stará štvrť Barri Gotic s úzkymi uličkami, v nej sa nachádza napríklad aj Picassove múzeum, ktoré som nenavštívil, ale Tomáš v ňom mal zaujímavý incident s ochrankou a políciou, ktorým sa nepozdávalo, že nerozumie po španielsky keď je v španielsku (ignorant jeden) :) . Turistov si tu naozaj vážia.


      Barri Gotic

      Na severe končí Las Rambla Katalánskym námestím, z ktorého štartujú sightseeing autobusy spred jediného zmysluplného obchodného centra, ktoré som v Barce našiel - El Corte Ingles – nič moc btw – ono vlastne celé mesto je z tohto pohľadu pre chlapa nezaujímavé – ženy si tu nájdu obchody so somarinami na oblečenie a topánkami – meh.

      Ako základný materiál na prehliadky pamiatok sme zvolili Gaudího stavby, ktoré sú naozaj neskutočné. Kúsok severne od Katalánskeho námestia je obytný dom (po našom panelák) Casa Batlló. Mne pripomína draka, asi kvôli škridlám na streche podobajúcim sa na dračie šupiny. Vo vnútri domu nie je žiadna rovná stena ani rovný strop. Gaudí navrhoval úplne všetko a všetko spolu skvele hrá od farieb, kachličiek, nábytku cez kľučky na dverách a zábradlia na schodoch až po špeciálnu abecedu označujúcu byty. Povedal by som že pri práci musel požiť veľké množstvo stimulujúcich chemikálií i prírodných produktov, lebo toto sa naozaj asi za triezva vymyslieť nedá.










      Casa Batlló

      Nablízku na druhej strane ulice je Casa Mila známa ako La Pedrera, veľký obytný dom. Tento dom je mierne normálnejší ale tiež neskutočne zaujímavý. Zábery z jeho strechy patria medzi najznámejšie fotografie z Barcelony.


      La Pedrera


      La pedrera – Strecha


      La Pedreda – Interiér

      Keďže sme mali počas celej dovolenky super počasie absolvovali sme príjemnú prechádzku v Gaudího parku, radím ísť tam taxíkom lebo od zástavky sightseeing autobusu je to slušný stupák a je zbytočné si predčasne vybíjať energiu a unaviť sa - v parku sa dajú stráviť hodiny.


      Rozprávkový domček pri vchode do parku






      Park Gaudí


      Stĺpy držia obrovskú terasu, ktorá je centrom parku


      Jašterička je maskotom Barcelony


      Vchod do parku

      Z Gudího parku bolo vidieť na kopec Tibidabo, ktorý sme navštívili ďalší deň. Nachádza sa na ňom veľký kostol Sagrat Cor, lepšie povedané dva kostoly postavene na sebe a na špici zakončené Rio De Janeiro style sochou Ježiša, ku ktorej sa dá vyliezť a od ktorej je skvelý výhľad na celé mesto a okolie. Pod kostolom je zábavný park s viac ako 100 ročnou históriou s atrakciami, ktoré starším pripomenú detstvo a mladším staré filmy :) . Na nete som sa dočítal, že mali nejaké problémy s bezpečnosťou atrakcií, takže Tomáša s Peťou (našťastie sme vďaka ich výške nemali problém vydávať ich za deti :) ) sme pustili len na detský kolotočík s koníkmi, ktorý nám prišiel byť dosť bezpečný.


      Temple de Sagrat Cor

      Na kopec a späť z neho sa ide historickým modrým vláčikom a lanovkou. Na úpätí kopca je umiestnené vedecké múzeum. My sme ho len prebehli, lebo už po chvíli sme videli, že ak by sme chceli vidieť všetko museli by sme tam stráviť niekoľko dní. Múzeum je veľmi akčné, je možné si v ňom vyskúšať stovky fyzikálnych pokusov, rôzne optické klamy, hydrodynamika, kladky, perspektíva, Proste veľa veľa zaujímavých vecí. Najviac ma ale oslovil zatopený amazonský prales, ktorý je súčasťou múzea, žijú v ňom i zvieratá ako tapír, nejaké vtáky, ryby vrátane piraní, rastú v ňom orchideje. Les bolo možne pozorovať zvonku ale i prejsť sa v ňom, rovnako ako i prejsť pod ním a pozrieť si ako vyzerá pod zemou napríklad termitisko. Súčasťou múzea je i planetárium.




      Amazonský zatopený prales

      Najväčšou atrakciou Barcelony je určite Gaudího kostol Sagrada Familia, ktorý sa už stavia okolo 100 rokov. Je to neuveriteľné dielo, ak si človek po návštevách domov a parku, ktoré tento architekt navrhol ešte pomyslí: „pekné ale nič úplne uletené“, tak tu zmení názor. Gaudí sa vo svojej tvorbe nechal často inšpirovať prírodou, aj tu veľa prvkov túto inšpiráciu potvrdzuje, napríklad stĺpy vo vnútri sú jasnou imitáciou stromov vrátane koruny.




      Sagrada Familia

      Pred kostolom sme si postáli v rade, ale išlo to veľmi rýchlo, takže to rozhodne nevzdávajte ani keď stojí rada až za roh – naozaj to stojí za to. Je jasné, že sa majú prečo snažiť, peniaze ktoré vyberú na vstupnom sa používajú na dokončenie stavby a o fondy zrejme núdza nebude, každú minútu prichádzajú ďalšie a ďalšie autobusy plné turistov.


      Moderný vchod


      Johnny Bravo style sochy


      Kostol má niekoľko vchodov, hlavný sa práve budoval, bočný cez ktorý vpúšťajú turistov je moderný so šikmými opornými stĺpmi a sochami v štýle Johnnyho Brava. Druhý bočný vchod je klasickejší a vyzerá skôr ako koralový útes. Vnútro kostola je obrovské, keď toto dokončia tak to musí byť najmajestátnejší a najzaujímavejší kostol na svete. Zdá sa že Gaudí ako obvykle myslel na všetko a všetko prepracoval do najmenšieho detailu. V kostole je prekvapujúco veľa svetla. Stráviť v ňom hodinu bezduchým čumením so spadnutou sánkou vôbec nie je problém. Pod kostolom v katakombách sa nachádza výstava Gaudího prác, postupov ktoré používal napríklad na počítanie statiky, náčrtkov, modelov a Gaudí je tu aj pochovaný.






      Interiér kostola je obrovský


      Okná navrhoval nejaký aktuálny borec v Gaudího duchu

      V sobotu večer som sa stretol s Andrejom a jeho známymi a šli sme sa pozrieť na predstavenie pred palác v blízkosti Španielskeho námestia pod kopcom Montjuic (židovský vrch) kde je spievajúca fontána. Po zotmení je predstavenie fontány v kombinácii s farbu meniacimi svetlami a hudbou, Tentokrát to bolo v rámci osláv mesta spojené s veľkolepým ohňostrojom a bolo to fakt super, hlavne finále keď už asi chceli minúť všetko čo im ostalo tak to vypustili a plieskalo nám to rovno nad hlavou. Tak z blízka som ešte ohňostroj nevidel, výbuchy zapĺňali celé zorné pole a všetko super šlapalo podľa hudby.

      Kúsok od hotela sme mali veľký park, prebiehali v ňom oslavy mesta, bol plný ľudí a hudobníkov. V parku je umiestnené i pekné ZOO.


      Víťazný oblúk v blízkosti parku


      cicky boli zaspaté, nečudo v takom teplúčku


      Bezduchý výraz v tvári tohto chlapíka by som pripísal faktu, že si práve užil s partnerkou. Tá chuderka ledva chodila – mistr lova lova


      Nebezpečný svalovec

      Ako „pravý“ fanúšik som „musel“ navštíviť aj štadión FC Barcelona, ktorý obsahuje i múzeum klubu. Nakoniec som bol príjemne prekvapený, že to bolo zaujímavé aj pre mňa, ktorému futbal absolútne nič nehovorí. Majú tu dobre využité všelijaké multimediálne vychytávky, touchscreeny umožňujúce pustiť si známe góly a zábery hráčov a podobne. Prehliadka vedie celým štadiónom od trávnika, cez šatne, pressroom a komentátorské boxy. Návštevníci sa môžu odfotiť v pressroome, s trofejou (myslím že FIFA) alebo so známymi hráčmi. Tá posledná foto sa robí ako fotomontáž a pri fotení si človek vyberie s kým chce mať fotku. Tu nastal drobný problém, netušil som totiž kto v tom tíme hrá. Všetcia v rade predo mnou hovorili Messi, takže už som mal info o jednom hráčovi, ale keďže som nechcel ísť s davom povedal som dievčine, že chcem niekoho známeho ale nie Messiho. Vysypala na mňa niekoľko mien a jediné vysloviteľné. ktoré som si zapamätal (možno preto. že ho povedala ako posledné) bolo Valdes – tak mám foto s brankárom :)



      Bol to super výlet, ak ste v Barcelone ešte neboli tak choďte – fakt sa Andrejovi nečudujem, že sa presťahoval práve sem, ja keď som tam bol prvý krát hneď ma napadlo že by sa tam skvele žilo.
  • 4 odpovědí